V texte sa slová rozdeľujú len v prípade, ak sa celé nezmestia na koniec riadku. Rozdeľujeme iba viacslabičné slová, t.j. jednoslabičné slová ako napríklad vlk, prst, ach, tŕň sa nerozdeľujú.

Slová rozdeľujeme

1) Na rozhraní najmenších významových častí slov (tzv. morfém). Ide o delenie slov na základe ich významového členenia.

  • Oddeľujeme jednoslabičné alebo viacslabičné predponové morfémy, napríklad vy-brať, odo-brať, predo-strieť, za-mknúť, za-streliť, po-slovenčiť, roz-ísť sa, ne-dbať, pod-plukovník, nad-strážmajster, pra-slovanský, pri-mladý, proti-hráč, súhvezdie, vo-pchať, po-drobiť (rozdrobiť), po-drobný, pod-robiť (podmaniť), zo-stúpiť, vzo-prieť sa, in-štruktor, prostredný, trans-literácia, syn-chronický. Neslabičné predpony v-, s-/z-, vz- neoddeľujeme, napr. vpísať, vraziť, voperovať, spísať, zbúrať, vzísť, vzplanúť.

  • Oddeľujeme odvodzovacie morfémy (slovotvorné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások, napr. voľ-ba, sud-ca, kamarát-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentín-čan, Holand-sko, francúz-ština, meradlo, tehliar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný, mäk-ký, nemen-ný.

  • Oddeľujeme gramatické morfémy (pádové a osobné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristúp-me, pristúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neopusť-me, neopusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).

  • Oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, šéf-lekár, šesť-uholník, viac-účelový, viac-hlasný, geo-metria, teo-lógia, video-požičovňa. Spájací vokál neoddeľujeme od prvej časti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.

2) Na rozhraní slabík. V tomto prípade ide o delenie slov na základe ich zvukového členenia.

  • Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou, slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred spoluhláskou, napr. že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vrtieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).

  • Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami, napr. všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbát), pas-ca, Pop-rad, An-na, mot-to.

  • Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka), napr. ses-tra, An-gličan, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, špen-dlík. Pravidlá slovenského pravopisu. 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000. Použitie tohto textu sa riadi zákonom č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (autorský zákon).

  • Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík, napr. ide-ál, ideálny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktuálny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.

Dôležité poznámky: Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík), napr. nav-štíviť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások, napr. lieta-dlo i lietad-lo, baní-ctvo i baníc-tvo, lao-ský i laos-ký. Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný. V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.

Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme), napr. názov Rakúsko-Uhorsko rozdelíme na časť Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku nasledujúceho riadka), slovo slovensko-český na časť slovensko- a -český, širokoďaleko na široko- a -ďaleko, vedecko-technický na vedecko- a -technický. Ak sa rovnako znejúce slovo píše so spojovníkom, spojovník opakujeme (spojovník píšeme na konci prvého riadka i na začiatku druhého riadka), ak sa píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka), napr. slovo kultúrno-politický (týkajúci sa kultúry a politiky) delíme na časť kultúrno- a -politický, slovo kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky) delíme na časť kultúrno- a politický.

Ktoré slová nerozdeľujeme

  • zložky (písmená) ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku), napr. rú-cho, me-dza, Me-dzilaborce, há-džem (tvar slovesa hádzať), gun-dža, Dobru-dža. Ak nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami, napr. viac-hlasný, od-zemok, od-žať;

  • zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie);

  • zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka;

  • v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š). Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične). Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska, napr. Mariazell (s výslovnosťou koncového -zell ako -cel) – Mariazel-lu (tvar názvu Mariazell). Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie „Kóre-a, Andre-u“. Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť. V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami, napr. stredo-americký, stredo-ázijský. Dodržiavanie rozhrania medzi prvou a druhou časťou zložených slov umožňuje lepšie čítať rozdelené slová.

Zdroj: Pravidlá slovenského pravopisu. 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000.